1/48 Bf 109G MERSU in Finland – Limited edition – Eduard

25.2.2018 - 1,217 přečtení

11114_z1

V 1943 nahradil zastaralé Buffalo ako jeden z hlavných stíhacích strojov vo Fínskom letectve nový  Messerschmitt Bf 109G. Fínska armáda urobila objednávku na 162 kusov s toho 48ks verzie G-2, 111 kusov verzie G-6 a 3 kusy G-8. Nové moderné stíhačky mali pomôcť Fínskemu letectvu v tzv. "pokračovacej vojne" a nahradiť staršie tipy (MS-406, Fokker D.XXI, Gloster Gladiator...) použité na zastavenie útokov letectva Sovietskeho Zväzu v predošlej "zimnej vojne"...

Fínska presilovka...

Martin Braun


Název: MERSU/Bf 109G ve Finsku Dual Combo
Měřítko: 1/48
Výrobce: Eduard
Kat. číslo: 11114


Úvod

Situácia v akej sa nachádzalo Fínske letectvo v roku 1942, nebola nijak lichotivá. Štandartná výzbroj Ilmavoimatu mala nízku kvalitu a navyše jej nebolo mnoho. Niektoré používané lietadlá boli súce skôr do múzea ako do operačnej služby. Medzi najrýchlejšie vtedajšie Fínske stíhačky patrili Hurricane Mk.I a Curttis P-36, teda stroje dosahujúce rýchlosť cca 500 km/h vo výške cca 500 m. Navyše počet týchto strojov v službe bol minimálny, mnoho s týchto strojov navyše malo za sebou dlhú bojovú kariéru a boli už značne opotrebované.


Z tohto dôvodu bol problém prezbrojenia fínskych stíhacích perutí výzbrojí najvyššej kvality, teda nemeckými Bf-109G, tak pálčivý a dôležitý. Jednania v tomto smere prebiehali v druhej polovici roku 1942 a v decembri toho istého roku boli zavŕšené podpisom dohody, v ktorej sa predpokladalo prezbrojenie jednotiek Ilmavoimat na nemecké stroje. Fínovia získali od Nemcov záruku na predaj stíhačiek náhradných dielov a pomoc pri výcviku personálu. Konečné znenie dohody bolo upresnené pri podpise 1. Februára 1943. Dokument predpokladal dodávku tridsiatich Bf-109G2 v priebehu najbližších dvoch mesiacov a osemdesiatich motorov DB 605A v priebehu roku.


Fínovia novú výzbroj urýchlene potrebovali, nemeškali s realizáciou zmluvy a už 10. Februára odoslali do III. ríše skupinu 17 pilotov k prevzatiu prvých 16 strojov. Skupinu viedol Majuri O.Ehnrooth, velitel LeLv 34 (Lentolaivue-peruť) defacto elitnej jednotky, ktorá bola k prezbrojeniu vybraná. Po cca mesačnom pobyte v III. ríši skupina túto krajinu opustila a 13. marca pristála z novými strojmi vo Fínsku.


Všetky prevzaté Messerschmitty predstavovali štandartný výrobný model roku 1942, a teda Bf 109G2. Niektoré z nich boli prispôsobené k inštalácii tropickej výbavy, a pravdepodobne všetky mali väčšie ostruhové koleso. Takmer okamžite boli tieto stroje zaradené do služby všetkých troch letiek LeLv 34.


Prvé víťazstvo nenechalo na seba dlho čakať, skupina "stodeviatok" 1. letky narazila na osamelý Pe-2 a v blízkosti Talinu ho zostrelila. O tri dni neskôr došlo k tragédii, pri ktorej zahynul veliteľ perute Majuri Ehrnrooth. Na jeho miesto bol menovaný jeden z najslávnejších letcov Ilmavoimatu, Majuri E.Luukkanen. Tento pilot velil ďalšej skupine letcov, ktorá sa 7. mája 1943 presunula do Nemecka pre ostatných štrnásť "Gustavov". Všetci títo piloti už boli preškolený na tento typ vo Fínsku, preto hneď po príchode do III. ríše prevzali "stodeviatky" a 12. mája odštartovali na spiatočnú cestu do Malmi. Zo štrnásť prevzatých strojov dorazilo do Fínska trinásť, pretože jeden (W.Nr. 13592) musel zostať pre poruchu v Nemecku.


Koncom Mája 1943 teda Fínovia disponovali celkom dvadsiatimi siedmimi kusmi Bf 109G2, pretože okrem zmieneného stroja, ktorý zostal v Nemecku prišli o dva kusy (MT-203 a MT-211) kvôli nehodám. Do konca roku 1943 prišla Ilmavoimat o ďalších osem strojov, s toho polovicu mal na svedomí nepriateľ. Medzi nimi bol aj MT-233 z dodatočnej dodávky. Tá bola behom jednaní upresnená na šesť Bf 109G2 potrebných k pokrytiu strát v tomto období. Neskôr bola táto dohoda automaticky predĺžená a dodávky pokračovali až do mája 1944. Do tej doby bolo Nemeckou stranou dodaných spolu s pôvodnou zmluvou 47 ks Bf-109G-2.


Na začiatku Marca 1944 Fínovia podpísali s Nemecko ďalšiu zmluvu o nákupe zbraní, vďaka nej sa letectvo mohlo tešiť na ďalších 30 kusov "Gustava", ktorými mala byť vyzbrojená nová peruť HLeLv 24. Tentokrát sa však jednalo o Bf-109G-6, z nich časť mala trupové závesníky na prídavnú nádrž. Zväčša išlo o modernizovaný štandart G-6/U2.


Prvá časť tejto dodávky (16ks) dorazila už 16. marca 1944 a ďalších 10 Messerschmittov 8. apríla 1944 dodanie posledných 4 kusov bolo v polovici apríla pozastavené. Tento krok spravila nemecká strana isto aj kvôli zákulisným snahám Fínov o mierové ukončenie vojny zo Sovietmi.


Avšak po dohode už 1.júna do Fínska dorazilo ďalších 5 "stodeviatok" štyri zadržované G6 a posledná G2 na pokrytie strát. Po prvých dňoch mohutnej "oslobodeneckej" ofenzíve, ktorú zahájili Sovieti na Karelskej šiji začal maršál Mannerheim vyžadovať od Nemcov podporu a žiadal obnovenie dodávok vojenského materiálu. Rýchlo sa dohodli na spolupráci a Nemecká strana prisľúbila do konca Júna dodanie ďalších 54 kusov stíhačiek.


Behom návštevy Joachima Ribbentropa vo Fínsku boli dohodnuté zásady realizácie budúcich dodávok. Zmluva pojednávala o zásielke 45 Messerschmitov. Prvé dva verzie G-8 , boli odoslané do 2. Júla. Ďalších osemnásť kusov dodaných 18. Júla 1944. Posledná várka bola dodaná v auguste toho roku. Fínske letectvo obdržalo celkovo 159 strojov Bf-109G, s toho 48 vo verzii G-2, 108 kusov G-6 a tri G-8. Tieto prieskumné Messerschmitty boli vybavené potrebnou technikou, ktorá však bola u Ilmavoimatu demontovaná a stroje sa používali v roli klasického stíhača.


Všetky Fínske jednotky lietajúce na "Gustavoch" prišli počas aktívne služby o 54 strojov, s toho 34 v dôsledku nepriateľskej činnosti. Beho operačného nasadenia Bf-109G vo Fínskom letectve, bolo pilotom všetkých troch perutí priznaných 648 zostrelov. Pomer víťazstiev a strán je  teda 24:1, tieto úspechy predstavujú veľký podiel na celkovom počte víťazstiev Ilmavoimatu v tomto období.


Náhled do krabice

Práve Fínskemu letectvu a službe vo Fínskej Ilmavoimat, sa venuje Eduard vo svojej novinke na mesiac február. Limitovaná edícia v sebe ukrýva staré známe výlisky Bf-109G-2 a G-6 s produkcie firmy. Kompletné výlisky pre dve stavebnice verzií G-2 a G-6. Doplnené o dve planžety leptov, masky pre oba tipy kabín. Obrovský aršík dekálov mapujúci vojnovú a povojnovú službu "Fínskych Gustavov", menší arch popisiek a návod.

V krabici tak nájdeme dva trupy, jeden verie G-2 a druhý G-6. Dovolím si tvrdiť, že výlisky tejto stavebnice sú notoricky známe. Takže zhrniem len pár vlastných postrehov, pekné ostré a hlboké rytie, dokonalé nitovanie. Trup G-6 je malinko náročnejší, nakoľko vrchná časť motorového krytu sa dolepuje zvlášť a podľa použitého dielu treba tmeliť lepený spoj na kryte. Treba pracovať opatrne a precízne. Nieje to ale nič hrozné, čo by sa nedalo zvládnuť.

Tri rámčeky s krídlami, jedno pre verziu G-2 klasické plus dve krídla s priestorom pre väčšiu pneumatiku v krídle s bublinou nad šachtami. U dodaných verzií G-2 išlo totiž pravdepodobne o posledné kusy, na ktoré bolo montované krídlo verzie G-4.

Dvojnásobný je počet rámikov so sklami, ten obsahuje všetky použité druhy krytu kabíny a pancierových dosiek. Malá vychytávka je palivové potrubie z číreho plastu. To je celkom viditeľným detailom kabíny, vyriešený je tak problém s čírou častou pre kontrolu ktorú mal pilot priamo vedľa seba v kabíne.

Priložené masky pomôžu pri maskovaní až troch kabín, 2x klasika G-6 a jednu Erla Haube. Spolu z maskami pozičných svetiel vítaná pomôcka a celkové urýchlenie stavby.

Dvojnásobná porcia leptov má svoj pôvod v už vydaných Profipackoch jednotlivých stavebníc. Verzia G-2 pochádza z Profipacku 82116 a G-6 Late Series 82111. Nájdem v nich hlavne diely interiéru, palubnú dosku skladajúcu sa z viac častí. Upínacie pásy na sedačku, pedály nožného riadenia, mriežky chladičov a rôzne drobné diely ktoré napomáhajú pri snahe čo najviac vyšperkovať každý model.

Hlavný dekálový aršík je skutočne obrovský! Fínske svastiky sú k dispozícii dvakrát, jedna verzia je "full" a to v kope spolu z bielym podkladom. Druhú verziu si môžme poskladať z dvoch kusov, máme tak možnosť použiť iba časť ak by sme náhodou doma poburovali manželku alebo návštevu tým že máme vitrínku plnú svastík.  Nalepíme len jednu časť a budeme spokojný nielen my, ale aj okolie.


Samotný aršík by som čo sa týka tlače a kvality hodnotil ako špičkový, Eduard vsadil skrátka na kvalitu. Aj keď nevravím, že dekály od Eduardu nejak zaostávajú. Práve popisky pochádzajú od Eduardu a sám mám s nimi veľmi dobrú skúsenosť. Apropo, popisky ma trošku uviedli v rozpaky, na stránke výrobcu sú na fotke obsahu balenia dva kusy aršíkov s popiskami. Márne som ich však hľadal v krabici, našiel som len jedny. Naozaj netuším či je to len môj problém alebo dezinformácia, v zásade je mi to ale jedno nakoľko popisky vo Fínskom jazyku sú na aršíku od Cartografu. Istotne na mnou stavanej mašine použijem tie.

Obsah krabice uzatvára návod, ten Eduardovský, ako sme zvyknutý, na kvalitnom kriedovom papiery, veľmi prehľadný doplnený o stručnú históriu typu a farebné schémy jednotlivých kamufláží. Tentokrát je však rozdelený na dve časti v ktorej každá sa venuje zvlášť stavbe verzie G-2 a verzie G-6, plánik osadenia popisiek je v troch vyhotoveniach. Jedno pre nemecké popisky verzie G-2 a dve pre fínske popisky verzií G-2 a G-6, teda všetky najhlavnejšie rozdiely sú pokryté pre oba typy.


Ako posledné som si nechal drobné diely, dva rámčeky s generickými dielmy pre verzie Bf-109F a G ktoré sú opäť dvojmo. Obsahujú všetky možné varianty pneumatík, kormidiel, chladičov, bômb a ich závesníkov... skrátka všetko čo potrebujem k stavbe ktorejkoľvek Eduardovskej Bf 109F/G za zmienku stoja duté výfuky a hlavne zbraní.



Skutočne pestrý výber kamufláží otvára...

  1. Bf-109G-2,MT-219, Ientomestari Yrjö Turkka, 1/LeLv 34, Utti, Fínsko Jún 1943
    Yrjö Olavi "Pappa" Turkka sa narodil 29. Januára 1909 v Savitaipale a letecký výcvik absolvoval v rokoch 1930-1931. 1. Januára 1938 nastúpil l LLv 24 (Lentolaivue-stíhacia peruť) vyzbrojenej hollandskými Fokkery D.XXI, ktoré boli počas Zimnej vojny nahradené americkými Brewstery 239 Buffalo. 16 Apríla 1943 bol Turkka už v hodnosti lentomestari pridelený k LeL34, aby už za necelý rok, 10. Apríla 1944, bol prevelený späť k HLeLv 24.Obe tieto jednotky boli v tej dobe už vybavené strojmi Bf-109G. Do výslužby odišiel 16. Mája 1947, neskôr pracoval ako sociálny manažér.
    Zomrel 19. Februára 1991, počas Zimnej a Pokračovacej vojny nalietal celkom 350 bojových letov a zostrelil 17,5 nepriateľského lietadla. Stroje G2 dodané fínskemu letectvu, boli sfarbené štandartnými farbami Luftwaffe. Stroj MT-219 dostal po prílete do Fínska fínske svastiky na bielom kruhovom podklade, žltý pruh na prednej a zadnej časti, a 165 cm široké žlté spodné časti koncov krídiel. Pôvoodné nemecké znaky boli prestriekané, stroj je vyfotografovaný jak s červenou číslicou 9 bez lemu, tak z bielym lemom. Popisky zostali nemecké.
  2. Bf-109G -2, MT-222, Lentomestari Ilmari Juutilainen, 1/LeLv 34, Malmi, Finsko, Máj 1943
    Eino Ilmari "Illu" Juutilainen, neskorší najúspešnejší finský stíhací pilot, sa narodil 21. Februára 1914 v meste Lieksa. V rokoch 1935-1936 prešiel pilotným výcvikom a 16. Februára 1937 bol pridelený k Lentolaivue 12. K LLv 24, k jednotke vyzbrojenej stíhacími Fokkermi D.XXI bol prevelený 3. Marca 1939. V tejto dosiahol hodnosti lentomestari (Warant Officer) 2. Februára 1943 bol Juutilainen prevelený k LeL 34 vyzbrojenej strojmi Bf-109G. Po ukončení Pokračovacej vojny naďalej slúžil až do 16. Mája 1947 u HLeLv 33, kde odišiel do výslužby. 8. Septembra 1948 bol opäť zaradení na desať mesiacov do stavu PLeLv 41, kde absolvoval kurz lietania na dvojmotorových strojoch. V civilnom živote sa živil ako pilot malých lietadiel.
    Eino Juutilainen zomrel v deň svojich narodenín v roku 1999. Počas Zimnej a Pokračovacej vojny zostrelil 94 nepriateľských strojov počas 437 bojových letov. Juutilainenova žltá 2 v štandartnej kamufláži Luftwaffe obdržala po prílete do Fínska fínske svastiky na bielom kruhovom podklade. Žltý pruh na prednej časti motorového krytu rovnako ako v zadnej časti trupu. 165 cm široké žlté spodne časti koncov krídiel, pôvodné nemecké znaky boli prestriekané.

  3. Bf-109G-2, MT-225, Iuutnantti Lauri Nissinen, 1/HLeLv 24, Suulajärvi, Finsko, Apríl 1944
    Lauri Vilhelm "Lapra" Nissinen sa narodil v Joensuu 31. Júla 1918, výcvik pilota absolvoval v roku 1938 a 1. Januára 1939 bol zaradení do stavu LLv 24 vybavenej hohalndskými Fokkermi D.XXI. V Marci roku 1943 bol povýšený do hodnosti luutnantti a o tri mesiace neskôr menovaný veliteľom 1. Lentue LeLv 24 vyzbrojenej Messerschmittmy Bf-109G. Dňa 16. Júna 1944 nad Perkjärvi do Nissinenovo stroje MT-229 vrazil zostrelený Bf 109G-2 MT-227, v ktorého kokpite sedel Urho Sarjamo. Obaja piloti zahynuli, počas Zimnej a Pokračovacej vojny absolvoval okolo 300 bojových letov v ktorých dosiahol 30,5 zostrelov. Stroj MT-225 s ktorým lietal bol neštandartne kamuflovaný na horných a bočných častiach trupu a na krídle farboou RLM 75, ostatné označenie fínskych "Gustavov" v štandartnej podobe.
  4. Bf-109G-2, MT-230, kapteeni Jaakko Puolakkainen, 2/HLeLv 28, Värstilä, Finsko 1944
    Jaakko Puolakkainen sa narodil v ruskom St. Petersburgu 29. Septembra 1915. Po absolvovaní pilotného výcviku v rokoch 1937-1938 bol 5. Decembra zaradení v hodnosti vänrikki k LLv 28. 31. Septembra 1943 následne menovaný v hodnosti kapteeni do čela 2. Lentue LeLv 28. Po ukončení Pokračovacej vojny velil testovacej letke (KoeL) a IlmavV, do výslužby odišiel 9. Marca 1963 v hodnosti everstilutnantti.
    Zomrel 25.júna 1999, jeho skóre počas vojny činilo dve zostrelené a dve poškodené lietadlá protivníka. Desať strojov G-2 fínskeho Ilmavoimat bolo počas vojny kamuflovaných na horných a bočných plochách čiernou a olivovo zelenou farbou. Spodne plochy vo farbe RLM 65, kruh pod svastikami na týchto strojoch nebol biely, ale vo farbe RLM 65. Popisky opäť fínske.
  5. Bf-109G-6, MT-423, ylikserantti Hemmo Leino, 1/HLeLv 34, Kymi, Finsko, Jún 1944
    Helsinský rodák Hemmo Kulervo Leino sa narodil 4. Apríla 1921 letecký výcvik absolvoval v rokoch 1939-1941. 16. Septembra bol zaradení do stavu LLv 10. Jeho ďalšia letecká kariéra pokračovala u LLv 30, u tejto jednotky lietal s Fokkerom D.XXI. Presun k LeLv 14 vybavenie francúzskymi MS.406 nasledoval 1. Septembra 1942. Už 19. Apríla 1943 bol však opäť prevelený, tentokrát k LeLv 34 vyzbrojenej nemeckými Bf-109G.
    Krátko po skončení 2.svetovej vojny 15.mája odišiel do výslužby. Lietaniu s avšak venoval aj nadalej, lietal ako kapitán u civilných aerolínií. Behom vojny odlietal 251 bojových letov pri ktorých zostrelil 11 nepriateľských lietadiel. Fínske Bf 109G-6 v štandartných kamuflážnych schémach a vo farbách nemeckej Luftwaffe, doplnené o žlté prvky označujúce stroje z východnej fronty, niesli na horných plochách krídiel výsostné označenie o priemere 100 cm. Stroje HLeLv 34 nosily od júna 1944 na kormidle kresbu orlieho mláďatka. Jej podoba na ľavej strane nieje známa, Eduard teda ponúka obe varianty.
  6. Bf-109G-6, MT-437, ylikersantti Leo Ahokas, 3/HLeLv 24, Lappenranta, Finsko, Jún 1944
    Leo Ahokas sa narodil 25. Apríla 1915 v meste Jaakkima v Karélii, v roku 1940 pripojené k vtedajšiemu Sovietskemu zväzu. Pilotný výcvik absolvoval v rokoch 1936-1937. Po mobilizácii na začiatku Zimnej vojny bol odoslaný k cvičnej T-LentoR 2, následne vo Februárii 1940k LLv 24, vyzbrojenej Hurricanmi a Buffalmi. Po ukončení Zimnej vojny bol demobilizovaný, k ďalšej vojenskej službe nastúpil 3. Júna 1941 k LLv 32, neskôr k LLv 24 kde lietal na stroji Buffalo. V roku 1943 bola táto jednotka prezbrojená na Bf-109G.
    V civilnom živote pracoval ako vodič, zomrel 25. Septembra 1988. Počas Pokračovacej vojny odlietal celkom 189 bojových letov a pripísal si na konto 12 zostrelov. štandartne kamuflovaný Bf-109G-6 z továrny v Regensburgu bol po zaradení do fínskeho letectva doplnený o žlté rozpoznávacie doplnky stroj z východnej fronty. Na smerovom kormidle niesol nový emblém HLeLv 24, hlavu rysa.
  7. Bf-109G-6, MT-449, Iuutmantti Olavi Puro, 2/HLeLv 24, Lappenranta, Finsko, Jún 1944
    Olavi Kauko "Olli" Puro rodák z Helsiniek, sa narodil 18. Novembra 1918. Výcvik absolvoval v rokoch 1940-1941 a 22. Júna bol presunutý k LeLv 24, následne k LeLv 6 kde lietal na ukoristených sovietskych I-153. 4. Apríla 1943 sa vrátil k LeLv 24, v ktorej lietal až do konca Pokračovacej vojny.
    Do civilu odišiel 10. Novembra 1944. Zomrel 20. Júna 1999. Nalietal 207 bojových letov  so skóre 33 nepriateľských strojov. Na tomto stroji dosiahol "Olli" Puro 5 z nich. Stroj kamuflovaný RLM 74/75/76 doplnený o rozpoznávacie znaky východnej fronty,  má pôvodné nemecké označenie prestriekané rovnakými farbami. Označenie dopĺňajú fínske popisky.
  8. Bf-109G-6, MT-477, Iuutmantti Mikko Pasila, 1/HLeLv 24, Utti, Finsko, September 1944
  9. Bf-109G-6,MT-477, HLeLv 31, Utti Fínsko, leto 1948
    Mikko Pasila narodený 23. Júla 1921 v Iitti absolvoval výcvikv priebehu rokov 1940-1941. V septembri 1941 bol najskôr odoslaný k LLv 30 ale už v Novembri 1941 k LeLv 24.
    V civilnom živote lekár bol do civilu uvoľnený 10 Novembra 1944. Mikko Pasila zomrel v roku 1991. Počas aktívnej služby absolvoval cca 200 letov pri ktorých si zapísal 9 zostrelov. Jeho stroj lietal v štandarte Luftwaffe so žltými doplnkami označujúcimi stroje z východnej fronty.  MT-477 je jeden zo štrnástych strojov dodaných fínskemu letectvu s kanónovými púzdrami pod krídlami.
    Ukončenie bojov so Sovietskym zväzom znamenalo prímerie z 5. Septembra 1944. Jedna z podmienok bola aj zmena označovania vojenských lietadiel Fínska, a teda modrý hákový kríž bol nahradený kokardou v národných farbách Fínska. Lentolaivue 24, ktorej piloti dosiahli na strojoch Bf-109G celkovo 304 vzdušných víťazstiev, si ponechali tieto stroje aj v mierovej službe. Dňa 4. novebra 1944 bola jednotka premenovaná na HLeLv 31. Táto jednotka je stále aktívna a v súčasnosti jej piloti lietajú na strojoch F-18C Hornet. Jedná sa teda o rovnaký stroj MT-477 ako na predošlom profile ale už v povojnovom kabáte. Čo dokazujú kokardy vo fínskych národných farbách, zavedené 1. Apríla 1945. Označenie stroja doplňuje kresba netopiera na modrom mraku a mesiaci, označenie strojov HLeLv 31 nočných stíhačov. Mesiac býval žltý alebo biely, na tomto stroji konkrétne biely. Kormidlo bolo prestriekané pravdepodobne fínskou zelenou olivovou farbou.
  10. Bf-109G-6, MT-508, Iuutmantti Arvo Arina, HLeLv 31, Air Race, Utti, Finsko, Jún 1950
    V rámci osláv letného slnovratu dňa 23. Júna 1950 sa na letisku Utti konala letecká prehliadka. Celý program vyvrcholil v 19:00 hodin, keď odštartoval závod štyroch strojov v štýle závodov Reno. Stroj MT-508 označený písmenom B pilotoval Iuutnantti Arvo Karima vybavený vyššou ostruhou. Kamufláž tohto stroja je doplnená o rozpoznávacie znaky v podobe modrých a bielych štvorcov, tvoriacich na trupe  šachovnicu a písmeno B. Na trupe stroja a na ľavej strane hornej polovice krídla, na ktorej bolo doplnené o ďalšie biele doplnky, ktoré sa nachádzali i na ľavej výškovke.  Vzhľadom na to, že závodníci lietali do kruhu, zhodujú sa historici na názore, že boli stroje označené len z ľavej strany.


Závěr

Myslím, že firma Eduard sa do absolútnej "poslednej kvapky" snaží využiť výlisky Bf-109G, a táto limitka je dôkazom, že sa im to darí.


Pre mňa absolútne najlákavejší prebal týchto výliskov aký doteraz vydali. Myslím, že presvedčí na kúpu aj najväčších odporcov Luftwaffe, ktorý sa doteraz bránili kúpe len kvôli príslušnosti tohto stroja. Aj keď si myslím že je to škoda, som názoru, že stroj, ktorý je inak nádherný, za to kto ho vymyslel, zostrojil a komu slúžil, predsa nemôže...


Martin Braun


Redakce ModelWebu děkuje firmě EDUARD za poskytnutí vzorku pro recenzi.


Rubrika Eduard, Letadla - 1:48, Letadla - Náhledy do krabiček | Bez komentářů

Komentáře

Napsat odpověď.

Musíte být přihlášeni, abyste mohli odpovědět.